Zelené strechy okrem estetickej hodnoty ponúkajú množstvo environmentálnych a ekonomických výhod. Ich schopnosť znižovať teplotu, zlepšovať termo- a zvukovoizolačné vlastnosti budov, zadržiavať dažďovú vodu, skrášľovať prostredie, podporovať biodiverzitu a predlžovať životnosť hydroizolácie robí z nich atraktívny prídavok ku každému modernému stavebnému dielu. Napriek tomu, že ich popularita rastie, sa s nimi spájajú isté teoretické a praktické riziká, ktoré by sme mali brať do úvahy.
Jedným z najvýraznejších problémov, ktorým čelia architekti, inžinieri, developeri aj realizátori, je absencia normatívnych dokumentov o zelených strechách. Pri návrhu a realizácii týchto projektov sa často stretávame s nekonzistentnými usmerneniami a chýbajúcou reguláciou, čo vedie k zmätenosti a neistote v procese. Nedostatok jasných noriem vytvára priestor na rôzne interpretácie a prístupy, často prevzaté z opačného konca planéty, čo môže mať za následok nesúlad medzi očakávaniami klienta a výslednou implementáciou projektu.
Príklad z praxe: V projekte sme sa stretli s návrhom vrstvy substrátu s hrúbkou od 7 do 25 centimetrov na extenzívnej zelenej streche, čo zodpovedalo optickému vyrovnaniu sklonu strechy, ale zo skúseností nezodpovedalo potrebám rastlín použitých na streche. Tam, kde je 7 centimetrov substrátu, budú sukulenty, alebo inak rozchodníky (najčastejšie používané rastliny na extenzívne zelené strechy), prosperovať, ale tam, kde bude 25 centimetrov zamokreného substrátu, sukulenty vyhnijú a pravdepodobne sa tam bude dariť burine a rôznym náletovým rastlinám. Príkladov je, samozrejme, viac, presahujú však priestorové možnosti tohto článku.
Statika patrí medzi prvé riziká, ktoré sa musia posudzovať predtým, než sa rozhodne o realizácii zelenej strechy.
Statika patrí medzi prvé riziká, ktoré sa musia posudzovať predtým, než sa rozhodne o realizácii zelenej strechy. Ideálne je, keď sa o konkrétnej zelenej streche, či už extenzívnej, alebo intenzívnej, uvažuje už v projekte a statika počíta s touto záťažou. Ak to tak nie je, vždy je dobré pozvať na pomoc statika, ktorý konštrukciu posúdi. Pochopiteľne, rizikom sú dodatočné zmeny počas výstavby, ktoré si investor vymyslí a nemajú technický podklad v projekte. Potom je na realizátorovi, či súhlasí s realizáciou bez statického posudku. Príkladom z praxe je prípad, keď sme realizovali hospodársku budovu, na ktorej jednej časti sa začali prehýbať nosné trámy pod novou ťarchou. Bolo potrebné dodatočné podopretie pomocou hevera, čo bolo určite nákladnejšie než jeden statický posudok.
Aj použitá hydroizolácia môže byť rizikovým faktorom, ak nevyhovuje na použitie pod zelenú strechu a realizátor má informáciu, že vhodná je. Dôvodom je odolnosť proti prerastaniu koreňov. Väčšina hydroizolácií na trhu už túto odolnosť má, no môže sa stať, že niektorá nie. V takom prípade stačí doplniť fóliu proti prerastaniu koreňov za pár centov a problém je vyriešený. Problémom pri hydroizolácii môže byť aj chýbajúca kontrola vodotesnosti, čo je téma na samostatný článok. Keď sa totiž zelená strecha položí na netesnú hydroizoláciu, vznikne dvojnásobný problém, pretože zelenú strechu treba dať dole a opraviť hydroizoláciu. Navyše je v takom prípade už dosť problematické určiť, kedy perforácia nastala, či pred montážou zelenej strechy, alebo až počas nej.
Samostatným rizikom pri realizácii zelených striech je používanie nesystémových riešení. Investori, ale, žiaľ, často aj realizátori v snahe šetriť siahajú po „tiežsystémových“ riešeniach, poskladaných na základe ceny, ktoré potom v drvivej väčšine prípadov nefungujú. Zelené strechy nepatria do oblasti jadrovej fyziky, kde sú potrebné zložité postupy, ale seriózne firmy svoje systémy dlhodobo testujú a zlepšujú detaily, ktoré niekedy výrazne ovplyvňujú fungovanie celého systému, takže akákoľvek zámena môže spôsobiť výrazné zmeny vo funkcionalite.
Príklad z praxe: Zákazník mal kúpenú retenčno-drenážnu rohož od neznámeho výrobcu, ktorá nemala schopnosť vrátiť sa po deformácii do pôvodného stavu, čo spôsobilo podstatne menšiu retenciu vody a vysychanie rozchodníkov v prípade dlhšieho sucha.
Praktické zmeny a úpravy počas realizácie stavby sú ďalším významným problémom. Vzhľadom na absenciu jasných noriem sa stavebné firmy často musia prispôsobiť prostrediu, podmienkam a želaniam klienta na mieste, čo môže viesť k neplánovaným zmenám a dodatočným nákladom. Tieto úpravy môžu ovplyvniť nielen finančnú stránku projektu, ale aj jeho časový harmonogram a celkovú účinnosť.
Príklad z praxe: Klient chce skoro vždy ušetriť, a tak to bolo aj pri šikmej streche, na ktorej sa zo skúseností a z dobrej praxe odporúčajú rozchodníkové koberce, aby sa zamedzil zosuv substrátu a jeho vymytie dažďom alebo vyfúkanie vetrom. Klient trval na použití sadeníc. Realizátor jeho želanie splnil, lebo nemal možnosť odvolať sa na normu, a tak vznikol problém, ktorý potom musel klient riešiť opakovanými opravami strechy.
Okrem toho, prílev nových výrobcov a dodávateľov na trh predstavuje ďalšiu výzvu. Popularita zelených striech priláka nových účastníkov, ktorí sa snažia profitovať z tohto trendu. Mnohí z týchto nových hráčov však nemajú dostatočné skúsenosti ani odborné znalosti, čo môže viesť k zavedeniu nekvalitných materiálov a postupov, čo ohrozuje úspešnosť a udržateľnosť projektu.
Príklad z praxe: Na Slovensku sa pravidelne stretávame so substrátom od neznámeho výrobcu (keďže sme stav riešili ako opravu po inej firme), v ktorom je neúmerné množstvo pomletého stavebného odpadu a rastliny v ňom buď živoria, alebo úplne vyhynú. Iným príkladom sú retenčné fólie, ktoré navonok vyzerajú všetky skoro rovnako. Rozdiel je v tom, že niektorým chýba potrebná perforácia a tie najlacnejšie nemajú po zdeformovaní schopnosť vrátiť sa do pôvodného tvaru, čo je pre tento materiál veľmi dôležité.
Nakoniec si treba uvedomiť, že popularizácia zelených striech priláka aj klientov bez odborných znalostí, ktorí sa sústredia iba na estetickú hodnotu. Títo klienti môžu byť náchylnejší vyžadovať riešenia bez dostatočnej analýzy a porozumenia potenciálnych rizík a projektanti a realizátori bez možnosti argumentácie technickými požiadavkami podľa normy sú pod zbytočným tlakom a robia ústupky, ktoré väčšinou spôsobia v budúcnosti problémy. Samozrejme, platí, že náš zákazník je náš pán, ale v medziach normy je komunikácia s pánom jednoduchšia, hlavne keď po skúsenostiach s „tiežodborníkmi“ už nedôveruje ani naozaj serióznym a skúseným odborníkom.
Pri implementácii zelených striech by sa mala venovať väčšia pozornosť aj regionálnym faktorom. Rozdiely v podnebí a umiestnení stavby, ako aj faktory ako slnko a tieň, často nie sú dostatočne zohľadnené v projektoch ani pri ich realizácii. Aj keď skúsenejšie firmy začínajú tieto faktory viac zohľadňovať na základe vlastných skúseností, stále musia čeliť následkom nedostatočnej komunikácie medzi projektantmi a realizátormi.
Príklad z praxe: Významná stavba na východe Slovenska evidentne nebola pred realizáciou posúdená z hľadiska umiestnenia, orientácie svetových strán a navyše tam bola úplne zbytočne navrhnutá aj závlaha, ktorá sa zo začiatku aktívne používala. Následkom bolo neúmerné zaburinenie strechy a vyhynutie sukulentov. Neboli sme síce realizátorom stavby, ale dodávali sme materiál, preto máme prehľad o následkoch.
V neposlednom rade popularizácia zelených striech pritiahla aj nových realizátorov bez potrebných teoretických znalostí a praktických skúseností. Títo noví účastníci trhu často experimentujú na úkor klientov, čo môže mať negatívne následky nielen z finančnej stránky, ale aj z hľadiska životnosti a funkčnosti zelených striech. Aj im by normatívne dokumenty pomohli v naberaní skúseností. Môj tichý tip pre nich: Možno by bolo jednoduchšie obrátiť sa na skúsenejších s dodávkou materiálu a popritom požiadať o radu. Ten skúsenejší má pri dodávke materiálu dôvod aj poradiť.
Záverom
Je nevyhnutné, aby sa odvetvie stavebníctva zaoberalo týmito výzvami a usilovalo sa o vypracovanie jasných noriem a usmernení pre zelené strechy. To by nielen zlepšilo kvalitu a účinnosť týchto projektov, ale aj zvýšilo dôveru verejnosti v ich dlhodobú udržateľnosť a hodnotu. Dôležité je aj vzdelávať klientov o výhodách a rizikách spojených s implementáciou zelených striech, aby boli schopní urobiť informované rozhodnutie a maximalizovať potenciál týchto projektov. Menej komunikácie s „Dr. Googlom“ a aktívnejšia spolupráca projektantov a skúsených realizátorov by mohli zlepšiť výsledky a znížiť riziká pri implementácii zelených striech v stavebníctve.